V rámci cashpoolingu nie sú predmetom dane len tie finančné transakcie, ktoré predstavujú kompenzáciu zostatkov na jednotlivých platobných účtoch členov konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa, ktoré tento poskytovateľ vykonáva automatizovaným spôsobom.
Na účely vyňatia z predmetu dane nie je rozhodujúce, kde má sídlo poskytovateľ (banka), ktorý vedie účty členov konsolidovaného celku a podľa akých pravidiel je zostavovaná konsolidovaná účtovná závierka za konsolidovaný celok.
Finančné transakcie, okrem cashpoolingových, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane.
Vyňatie z predmetu dane sa nevzťahuje na cashpooling medzi účtami daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, vedenými viacerými poskytovateľmi; takéto platobné operácie podliehajú dani. Predmetom dane sú transakcie v rámci cashpoolingu vykonávané z účtu daňovníka, ktorý je členom konsolidovaného celku, ak ho vedie iný poskytovateľ ako poskytovateľ, ktorý vedie účty ostatným daňovníkom, ktorí sú členmi tohto konsolidovaného celku. V prípade bezhotovostných finančných transakcií, ktoré nie sú vyňaté z predmetu dane a nejedná sa o preúčtované náklady, pri ktorých daňovník neidentifikuje jednotlivé platby, sa uplatní sadzba dane 0,4 % s maximálnou výškou dane 40 €.
Príklad 1: Daňovníci so sídlom v SR, ktorí zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku skupiny podľa účtovných predpisov v Nemecku, využívajú automatizovaný cashpooling na účtoch vedených u rovnakého poskytovateľa platobných služieb so sídlom v Nemecku, kde sídli ich materská spoločnosť.
Finančné transakcie realizovaného cashpoolingu nie sú predmetom dane.
Príklad 2: Daňovníci so sídlom v SR, Maďarsku a v Nemecku, ktorí zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku skupiny podľa účtovných predpisov v SR, využívajú automatizovaný cashpooling na účtoch vedených u rovnakého poskytovateľa so sídlom v SR.
Finančné transakcie realizovaného cashpoolingu nie sú predmetom dane.
Príklad 3: Materská spoločnosť A so sídlom v SR je vlastníkom hlavného cashpoolingového účtu. Daňovníci A, B, C so sídlom v SR zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku skupiny a využívajú automatizovaný cashpooling, pričom daňovníci A a B majú vedené účty u jedného poskytovateľa, kde je vedený aj hlavný cashpoolingový účet skupiny automatizovaného cashpoolingu a daňovník C má účet vedený u iného poskytovateľa.
Finančné transakcie realizovaného cashpoolingu daňovníkov A a B nie sú predmetom dane. Finančné transakcie daňovníka C sú predmetom dane.
Príklad 4: Daňovník so sídlom v SR realizuje platobné operácie ako úhrada za faktúry, mzdy či režijné náklady z cashpoolingových účtov zapojených do automatizovaného cashpoolingu.
Finančné transakcie nad rámec automatizovaného vyrovnávania zostatkov sú predmetom dane. Uplatní sa sadzba dane 0,4 % s maximálnou výškou dane 40 €.
Príklad 5: Daňovník realizuje cashpooling prostredníctvom virtuálneho cashpoolingového účtu (virtuálny cashpooling).
Ak nedôjde k reálnej finančnej transakcii – odpísaniu finančných prostriedkov z účtu daňovníka, nejestvuje predmet dane. Preto virtuálna konsolidácia zostatkov nie je predmetom dane.
Zdroj: Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
